Na zlomku kamennej dosky, nájdenej v starovekom Tuscule neďaleko Ríma, uchoval sa poškodený latinský nápis: „Marcus Vinicius, syn Publiov, konzul, člen zboru pätnástich pre konanie obetí, prétor, kvestor, ako miestodržiteľ cisára Augusta v Ilyriku prenikol prvý za rieku Dunaj, vojsko Dákov a Basternov porazil a rozprášil, Kotínov, Osov... a Anartiov podrobil cisárovi Augustovi a rímskemu národu." Toto sa stalo okolo roku 10 pred n. l. V tej dobe zapustilo už rímske impérium pevné korene na pravom brehu Dunaja. Na území dnešného Rakúska založili Rimania provinciu Noricum a v Zadunajsku provinciu Panóniu.
A takmer vzápätí prenikli zo severu na územie Čiech, Moravy a Slovenska germánski Markomani a Kvádi a zastavili sa až na Dunaji. Predtým mali sídla niekde pri Rýne a je to opäť jeden z historických paradoxov - pohli sa hľadať si nový domov zo strachu pred rímskymi légiami, s ktorými sa niekoľko ráz zrazili v boji. A tak opäť tu stáli po celé štyri storočia proti sebe na ľavom brehu Dunaja draví drsní barbari, na pravom po zuby ozbrojení rímski legionári.
Detail výzdoby rímskej misy, Stráže. |
Obraz osídlenia pravekého Slovenska v tejto dobe, ako si ho môžeme vytvoriť na základe správ spomínaných spisovateľov, je veľmi pestrý. Na juhozápadnom Slovensku medzi zvyškami Keltov sa usadili Kvádi, vyššie od nich už po stáročia mal svoje sídla záhadný „púchovský" ľud a celkom na severe germánsky kmeň Burov. Niekde v horských kotlinách stredného Slovenska bývali vynikajúci kováči Kotini, kmeň keltského pôvodu, ktorí, ako o nich n písal Tacitus, „dokonca dobývajú železo, takže sa musia tým väčšmi hanbiť ( Prečo však to bola hanba, nehovorí. ) Niekde pri Ipli mali sídla ilýrski Osi a na východnom Slovensku popremiešané zvyšky Keltov a Dákov. Na juhu od nich medzi Tisou a Dunajom žili sarmatskí Jazygovia, ktorých slovenskí literáti v 17. a 18. storočí s obľubou považovali za predkov Slovákov ( Jaz = jazyk ).
Rímske spony, múzeum Piešťany. |
Potom na dlhý čas ( ak odhliadneme od pohraničných šarvátok ) mala hlavné slovo rímska diplomacia. V germánskom svete vzápätí vznikajú ťažké rozpory a rozbroje. Predovšetkým Marobud sa v otvorenom boji zrazil s kniežaťom Chetruskov, legendárnym Arminom, ktorý zlomil nadvládu Rimanov na Rýne - a bol porazený. Vzápätí vzniká sprisahanie proti Marobudovi v jeho vlastnej krajine. A Rimania ho nechali padnúť, ibaže mu poskytli azyl. Podobný osud postihol aj Vannia, kráľa Kvádov, ktorého kráľovstvo sa rozprestieralo medzi Moravou a Ipľom. Markomani a Kvádi stali sa klientmi" rímskeho impéria: platili každoročné poplatky, tribút. Cisári korumpovali ich „kráľov" a neskôr im ich začali priamo dosadzovať. Vytvoril sa veľmi podobný vzťah ako o niekoľko storočí neskôr medzi ríšou Franskou a moravskými Slovienmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára