DOBA ŽELEZNÁ A KELTI

   Niekedy okolo roku 400 pred n. l. pohli sa ozbrojené keltské kmene sídliace severne nad Alpami pri hornom Dunaji na výboje – za korisťou. Vpadli najprv do bohatej Itálie. Rad-radom dobývali a plienili bohaté etruské a rímske mestá. A trvalo potom vyše jedno storočie, kým ich Rimania začali vytláčať a porážať. Prenikli aj na západ. Natrvalo sa usadili na území dnešného Francúzska, Belgicka, Británie a Írska. Dostali sa až na Pyrenejský polostrov. Iné kmene sa tlačili na východ. Obsadili južné Nemecko, Čechy a Moravu, Rakúsko a pozdĺž Dunaja prenikli až do Potisia. Tu ich postup zastavili bojoví Skýti. Preto sa obrátili smerom na Balkán. Niekedy na prelome 4. a 3. Storočia pred n. l. prichádzali skupiny Keltov dunajskými brodmi na juhozápadné Slovensko. Porazili tu kmene Kymerov. Neskôr si podrobili aj ľud popolnicových polí, prenikli na sever a napokon sa objavili aj na východnom Slovensku. Vládu nad slovenským územím a jeho ľudom si Kelti potom udržali približne tri storočia, až do začiatku nášho letopočtu.

Zoomorfná nádoba z doby železnej, Nové Košariská.

   Kelti patrili k indoeurópskej jazykovej skupine. Podobne ako o poltisícročie neskôr Slovania, prejavili ohromnú rozpínavosť a rozliali sa po rozsiahlych územiach. Z niektorých boli vytlačení, inde sa asimilovali – zromanizovali, pogermánčili ( vo Francúzsku, Anglicku ) a niekde, ako napr. v Írsku, vo Walese a v Bretónsku, ostali až dodnes. Boli to prví „barbari“, ktorí sa dostali do styku s rímskou a gréckou kultúrou a civilizáciou a stali sa aj jej prvými sprostredkovateľmi v stredoeurópskom priestore a inde. Gréci ich nazývali Kelti, Rimania Galmi. Ich zriadenie zvyky a mravy podrobne opísal Július Caesar v Zápiskoch o vojne galskej a po ňom písali o nich aj ďalší grécki a rímski spisovatelia. V tej dobe boli však už medzi Keltmi veľké rozdiely nielen v jazyku a zvykoch, ale najmä v spoločenskom zriadení a hmotnej kultúre. Jednako však písomné správy nám pomáhajú doplňovať ono neznáme na mozaike života Keltov na našom území, ktorú skladajú naši archeológovia.
   Keď prichádzali Kelti na slovenské územie, bolo ich staré kmeňové zriadenie už veľmi narušené a jednotlivé kmene sa navzájom premiešali. Keltské kmene, ktoré ovládali určité územia, zdá sa, postupne vystriedali zväzy a namiesto kmeňových náčelníkov nastúpili nadkmeňové kniežatá. Je možné, že Biatec, Devil, Bussurmaros a ďalší - mená, ktoré tvoria kolopisy na keltských minciach z nášho územia - sú mená kniežat, ktoré sídlili v opevnenom opide na bratislavskom hradnom návrší.
Kelti boli roľníci, no najmä vynikajúci remeselníci, predovšetkým kováči. Pestovali už všetky druhy obilnín - pšenicu, raž, ovos, jačmeň, z ktorého varili pivo. Pravdepodobne oni udomácnili na juhozápadnom Slovensku aj pestovanie vínnej révy. Obilie mleli na ručných otáčavých žarnovoch, na princípe ktorých bol neskôr založený aj vodný a veterný mlyn. Chovali kone, rožný statok, ošípané a ovce. Z vlny, z ľanu a vypracovanej kože si zhotovovali odev. Boli vášnivými lovcami. Náhrdelník z kančích zubov bol ozdobou udatného muža.

Keltské bronzové spony, Vlkanová.

   Na vyspelosť keltského roľníctva usudzujeme predovšetkým z dokonalosti zachovaných poľnohospodárskych nástrojov - železnej radlice, motyky, dreveného síce, ale okovaného rýľa, sekier - typy, ktoré pretrvali v tejto oblasti nepretržite až do stredoveku. Kelti na Slovensku doviedli metalurgiu železa a kováčstvo na vrchol dokonalosti svojej doby. Spracúvali už domáce suroviny a súdi sa, že jeden z keltských kmeňov, Kotini, známi ako vynikajúci kováči, mali svoje sídla niekde na strednom Slovensku. Na spracúvanie železa mali dokonalé nástroje - nákovy, kladivá, pilníky, kliešte, dláta atď. Železné výrobky však vyrábali nielen liatím, ale aj kovaním. Vyrábali hospodárske nástroje a náradie, domáce zariadenia, zbrane - ťažké meče visiace na železných reťazovitých ozdobných opaskoch, nože, kopije, obrovské okované štíty - a potom najmä najrozmanitejšie zlaté, strieborné, ale aj železné ozdoby a šperky.
   Boli vynikajúci hrnčiari. Na hrnčiarskom kruhu vyrábali čiernu tuhovanú a neskôr aj maľovanú keramiku, ktorá bola napodobeninou vtedajších gréckych vzorov. Hrnčiari sa neskôr začali sústreďovať do osád pod opevnenými opidami, ako o tom svedčia nálezy batérií hrnčiarskych pecí objavené v Bratislave a v Šárovciach. Poznali aj výrobu skla najmä na ozdoby a nemenej vyvinuté bolo spracovanie kože na obuv i odev. Rozvinutá výroba bola základom čulého obchodu. Kováčske výrobky a keramiku vyvážali aj na sever Germánom. Na domácich trhoch okrem výmeny ako platidlo používali kusy železa a v obchodnom styku s gréckym a rímskym svetom strieborné mince ťažké, nazývané podľa jedného typu biatekmi, ktoré sa zatiaľ nachádzajú v oblasti Bratislavy, resp. juhozápadného Slovenska.

Keltské mince - biateky.

   Sídla Keltov rozptýlené medzi sídlami starého obyvateľstva sa nachádzajú najmä na juhozápadnom Slovensku, redšie aj na severe a východe. Keltský dom - chata bývala štvorcová alebo obdĺžniková s rozmermi 6m x 6m, 5m x 3m. Bola jednopriestorová i viacpriestorová s kolovou konštrukciou. Chaty bývali zapustené pol metra i viac do zeme a slamená strecha siahala obyčajne až po zem. Na Slovensku sa doteraz zistilo do 70 keltských sídlisk a pohrebísk. Neskôr sa osídlenie začalo koncentrovať okolo opevnených opíd, hradísk na vyvýšených miestach chránených obyčajne riekou, skalami, potom umelými násypmi alebo hradbami. Opidá boli sídlom kniežaťa, správy a obyčajne aj kultovými miestami. Okolo nich sa sústreďovali osady remeselníkov a pravdepodobne aj nadradenej spoločenskej vrstvy - „rytierov", bojovníkov. Na Slovensku bolo keltské opidum v Bratislave, na Zemplíne, v Plaveckom Podhradí, ale pravdepodobne aj inde.
   Na prelome nášho letopočtu Keltov na Slovensku prepadli a porazili od východu prichádzajúci bojovní Dákovia. Vzápätí sa od juhu cez Dunaj na slovenské územia tlačili aj Rimania a najmä od severu sa doslova valili germánske kmene Markomani a Kvádi. Oslabení Kelti opúšťali opevnené opidá a presídľovali sa vyššie na sever, kde časom splynuli s domácim obyvateľstvom popolnicových polí. Ich bohaté výrobné skúsenosti, najmä v železiarstve a v kováčstve, dožívali ešte niekoľko storočí - aj keď ich meno dávno zaniklo. Zato však podľa keltských kmeňov dostali svoje pomenovanie viaceré európske štáty: Čechy - Bohemia, Švajčiarsko - Helvetia, Francúzsko - Galia, Belgicko, Británia, Írsko. U nás len vari mená niektorých hôr a riek - Karpaty, Tatry, Dunaj, Nitra, Hron, Orava atď. pripomínajú tu ich prácu a civilizačnú činnosť.