februára 23, 2012

DOBA BRONZOVÁ

   Niekedy okolo druhého tisícročia, ako to dosvedčujú archeologické vykopávky, objavujú sa na sídliskách, najmä však v inventároch hrobov, nové predmety: ozdoby, dýky a nože z medi a o niečo neskôr z bronzu; zliatiny cínu a medi. Začína sa ďalšia a veľmi výrazná vývojová etapa v dejinách Európy, prednej Ázie a severnej Afriky - doba bronzová. Na Slovensku trvala zhruba od druhého tisícročia do roku 800 pred n. l.
    Znalosť metalurgie a spracúvania bronzových výrobkov rozšírili sa k jednak z egejskej, helénskej oblasti, teda z Grécka, jednak zo Zakaukazska. Neskôr stredné Slovensko so svojimi povrchovými náleziskami medi sa stalo jedným z najvýznamnejších stredoeurópskych centier bronzovej industrie. Spočiatku sa v nálezoch stretávame iba s bronzovými ozdobami, neskôr pribúda aj nástrojov, až napokon bronz už v staršej dobe bronzovej ( 2000 - 1500 rokov pred n. l. ) stáva sa hlavným materiálom, z ktorého vyrábali nástroje. Kameň úplne ustúpil. Zo starších materiálov ostala len kosť, rohovina a, prirodzene, hlina na výrobu keramiky.

Bronzový poklad z doby Halstadskej.
   Technológia a technika práce inak s veľmi tvrdým bronzom stala v istom zmysle sériovou: predmety sa vyrábali vylievaním do vopred pripravených foriem z kameňa alebo hliny. Výroba bronzových predmetov kovaním bola objavená až neskôr. Nová technika veľmi urýchľovala výrobu bronzových nástrojov, zbraní a iných predmetov. Z celého tohto obdobia sa nám zachovali vývojovo rozmanité prenádherné mužské i ženské ozdoby - náramky, náušnice, závesy, diadémy, rôzne kované nákončia z odevu, ale zároveň aj najrozmanitejšie poľnohospodárske nástroje, ako motyky, čakany, dláta, šidlá atď. Nový kov však predovšetkým umožnil vyrábať mimoriadne dokonalé zbrane - kopije, oštepy, a dokonca už aj panciere. Tieto zbrane slúžili už ani nie tak na lov ale predovšetkým na vojnu, na obranu a na udržanie moci.
   Mimoriadne prudkým rozvojom v dobe bronzovej prešla aj keramika. V celom priebehu bronzovej éry vyrábali sa na slovenskom území nádoby a iné keramické predmety najrozmanitejších tvarov, úžitkové, ozdobné i náboženské, často prekrásne modelované a zdobené. Na konci bronzového obdobia sa objavuje na našom území hrnčiarsky kruh. A to je tiež jedna z veľkých revolúcií vo výrobe na pravekom Slovensku!
   Základným zamestnaním rôznych skupín obyvateľstva, ktoré prichádzali a odchádzali, asimilovali sa s inými a zanikli, bolo v tejto dobe už poľnohospodárstvo. No náročná metalurgia bronzu a technika výroby ozdôb, nástrojov a zbraní nevyhnutne si vyžiadala špecializáciu, oddelenie remesla od poľnohospodárstva a vznik remeselníckych osád. Roli to osady opevnené. Jednou z prvých takýchto osád v Európe a vôbec z najpozoruhodnejších bola osada, ktorá ležala v Barci pri Košiciach. Domy v nej boli zoradené do ulíc. Niektoré boli veľké, až trojpriestorové a zrejme v nich boli dielne. Druhým takýmto významným centrom, ale o niečo neskôr, bola osada v Pobedime pri Piešťanoch. Vyrábali sa tu nielen predmety z bronzu, ale aj zo zlata, z kostí a pod.

Keltská keramika.
   Ďalekosiahle zmeny vo výrobe sa, pravdaže, odrazili opäť v zmene štruktúry celej spoločnosti. Matriarchát ustúpil patriarchátu, „vláde muža". Ľud, ktorý žil v tejto dobe na Slovensku, sa členil na patriarchálne veľkorodiny, na rody a kmene na čele s kmeňovými náčelníkmi. A títo náčelníci, ako o tom svedčia obrovské kniežacie mohyly a v nich množstvo drahocenných predmetov, zbraní a ozdôb, boli už často veľmi bohatí a mocní. Na konci tohto obdobia budujú si niektoré kmene alebo možno aj kmeňové zväzy obrovské hradiská s mohutnými valmi, s vežami pre lukostrelcov na nárožiach, boli to strediská kmeňa a kultu, napríklad v Molpíre pri Smoleniciach, na Zobore a inde. Tieto hradiská, pravdaže, slúžili aj ako útočištia, ak bol kmeň napadnutý nepriateľom.
   Cez dlhé obdobia ( viac ako jedno tisícročie ) éry bronzu vystriedali sa iste na slovenskom území desiatky etnických skupín: prišli - odišli ( extenzívne poľnohospodárstvo po vyčerpaní pôdy roľníkov k tomu priam nútilo ), asimilovali sa s inými skupinami a zanikli. Predpokladá sa, že v prevahe to boli indoeurópske skupiny a kmene, do ktorých patrili aj Slovania. Archeológovia sa pokúšajú rozlišovať tieto skupiny a kmene podľa kvalitatívne inej keramiky - iných tvarov, iných druhov, inej výzdoby a obyčajne ich menujú podľa mien dnešných nálezísk. Najdlhšie sa na našom území držal ľud, ktorý k nám prišiel z Lužice na začiatku strednej doby bronzovej, kolo roku 1300 pred n. l. Pôvodne sa usadil na severe, no neskôr aj na juhu. Podľa pochovávania svojich mŕtvych do urien na akýchsi cintorínoch nazýva sa ľudom popolnicových polí. Niektorí predpokladajú, že tento ľud patril k Praslovanom; archeologické vykopávky, žiaľ, sú však nemé. Na konci bronzovej éry začali ho vytláčať bojové kmene, tlačiace sa z juhu vyššie do severoslovenských horských kotlín, kde si staval mohutné pevnosti - a pretrvával možno až do príchodu historických Slovanov, vytvoriac osobitnú tzv. púchovskú kultúru.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára