Znalosť metalurgie a spracúvania bronzových výrobkov rozšírili sa k jednak z egejskej, helénskej oblasti, teda z Grécka, jednak zo Zakaukazska. Neskôr stredné Slovensko so svojimi povrchovými náleziskami medi sa stalo jedným z najvýznamnejších stredoeurópskych centier bronzovej industrie. Spočiatku sa v nálezoch stretávame iba s bronzovými ozdobami, neskôr pribúda aj nástrojov, až napokon bronz už v staršej dobe bronzovej ( 2000 - 1500 rokov pred n. l. ) stáva sa hlavným materiálom, z ktorého vyrábali nástroje. Kameň úplne ustúpil. Zo starších materiálov ostala len kosť, rohovina a, prirodzene, hlina na výrobu keramiky.
Bronzový poklad z doby Halstadskej. |
Mimoriadne prudkým rozvojom v dobe bronzovej prešla aj keramika. V celom priebehu bronzovej éry vyrábali sa na slovenskom území nádoby a iné keramické predmety najrozmanitejších tvarov, úžitkové, ozdobné i náboženské, často prekrásne modelované a zdobené. Na konci bronzového obdobia sa objavuje na našom území hrnčiarsky kruh. A to je tiež jedna z veľkých revolúcií vo výrobe na pravekom Slovensku!
Základným zamestnaním rôznych skupín obyvateľstva, ktoré prichádzali a odchádzali, asimilovali sa s inými a zanikli, bolo v tejto dobe už poľnohospodárstvo. No náročná metalurgia bronzu a technika výroby ozdôb, nástrojov a zbraní nevyhnutne si vyžiadala špecializáciu, oddelenie remesla od poľnohospodárstva a vznik remeselníckych osád. Roli to osady opevnené. Jednou z prvých takýchto osád v Európe a vôbec z najpozoruhodnejších bola osada, ktorá ležala v Barci pri Košiciach. Domy v nej boli zoradené do ulíc. Niektoré boli veľké, až trojpriestorové a zrejme v nich boli dielne. Druhým takýmto významným centrom, ale o niečo neskôr, bola osada v Pobedime pri Piešťanoch. Vyrábali sa tu nielen predmety z bronzu, ale aj zo zlata, z kostí a pod.
Keltská keramika. |
Cez dlhé obdobia ( viac ako jedno tisícročie ) éry bronzu vystriedali sa iste na slovenskom území desiatky etnických skupín: prišli - odišli ( extenzívne poľnohospodárstvo po vyčerpaní pôdy roľníkov k tomu priam nútilo ), asimilovali sa s inými skupinami a zanikli. Predpokladá sa, že v prevahe to boli indoeurópske skupiny a kmene, do ktorých patrili aj Slovania. Archeológovia sa pokúšajú rozlišovať tieto skupiny a kmene podľa kvalitatívne inej keramiky - iných tvarov, iných druhov, inej výzdoby a obyčajne ich menujú podľa mien dnešných nálezísk. Najdlhšie sa na našom území držal ľud, ktorý k nám prišiel z Lužice na začiatku strednej doby bronzovej, kolo roku 1300 pred n. l. Pôvodne sa usadil na severe, no neskôr aj na juhu. Podľa pochovávania svojich mŕtvych do urien na akýchsi cintorínoch nazýva sa ľudom popolnicových polí. Niektorí predpokladajú, že tento ľud patril k Praslovanom; archeologické vykopávky, žiaľ, sú však nemé. Na konci bronzovej éry začali ho vytláčať bojové kmene, tlačiace sa z juhu vyššie do severoslovenských horských kotlín, kde si staval mohutné pevnosti - a pretrvával možno až do príchodu historických Slovanov, vytvoriac osobitnú tzv. púchovskú kultúru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára