Pripravujeme v sekcii história

• Ranná história, pravek
• Slovania
• Veľkomoravská ríša
• Uhorsko
• Habsburgovci
• Národné hnutie a emancipácia Slovákov
• Českoslovnsko
• Svetové vojny
• Nové rozdelenie sveta, socializmus
• Slovenská republika

Sitniansky manifest slobody a zdravia

účastníci Sitnianskeho manifestu slobody a zdravia.

Dňa 27.9.2020 sa na Sitne ozval mocný hlas slovenského národa, ktorý po rokoch opäť prebudilo bezprávie. Členovia hnutia Sloboda 2020 uviedli do platnosti Sitniansky manifest slobody a zdravia. Slávnostné vyhlásenie sa uskutočnilo v sobotu v popoludňajších hodinách pri múroch hradu Sitno.

Táto akcia bola prvou aktivitou hnutia Sloboda 2020. Jeho členovia o sebe uvádzajú: Sme slobodní muži a ženy zo všetkých kútov našej Zeme, ktorým záleží na slobodnom živote v slobodnej zemi. Sme apolitickí a bez príslušnosti k akémukoľvek náboženstvu.

Účastníci spoločne vyrazili z parkoviska pri počúvadlianskom jazere na vrch Sitno, kam vyniesli Manifest. Obrad sa začal poďakovaním predkom. Po úvodnom privítaní všetci spolu zaspievali slovenskú hymnu a vypočuli si báseň Sama Chalupku Mor ho!. Procesia sa niesla v duchu spájania pronárodných síl, v duchovnej pôsobnosti povesti o sitnianskych rytieroch. Na záver zhromaždenia bol vyhlásený Sitniansky manifest slobody a zdravia, ktorý hnutie Sloboda 2020 adresovalo všetkým občanom Slovenska.

 

SITNIANSKY MANIFEST SLOBODY A ZDRAVIA

My, slobodní muži a ženy tejto Zeme
sa hrdo hlásime k duchovnému odkazu našich slávnych,
odvážnych a múdrych predkov.

Sme jednotný národ, ktorého kultúra
prežila mnohé formy vojen a útlaku a odolala skúškam času.
S plnou vážnosťou sledujeme aktuálny vývoj nielen na Slovensku,
nepremyslené a neodborné príkazy a zákazy politikov, ktoré
na nás dopadajú a zhoršujú naše životy.

Naše práva doslova miznú pred očami a totalitná dominancia
sa usiluje o prevzatie kontroly nad našimi životmi.
Toto odmietame!

Prestaňte nás zastrašovať globálnou hystériou! Požadujeme
zrušenie slaboduchých obmedzení, smerujúcich
k poškodzovaniu našej slobody a zdravia!
Tomuto vravíme rozhodné NIE!

Riešte skutočné problémy ľudí! Informujte pravdivo!
Prestaňte rozdeľovať spoločnosť! Hospodárte
zodpovedne s našimi daňami!

Sila slobodnej vôle a viery človeka je večná.
Dejiny Slovenských Povstaní vás varujú,
zapredanci a mocipáni, kam až môže viesť
dlhodobá nespokojnosť.

Obete našich predkov, ktorí pre budúce pokolenia
vo víťazných bojoch za pravdu a slobodu
prelievali svoju krv, sú nám vzorom.

Svorne a pospolu sa hlásime k odkazom kniežaťa Pribinu,
generácie Štúrovcov a generála Štefánika, ktorého:
„Prebijem sa, lebo sa prebiť chcem“,
je stále rovnako aktuálny.

Nech nám v duši
znejú slová básne MOR HO! Sama Chalupku:
Pravda Bohmi vydaná, káže nám Slovanom:
Pána mať je neprávosť a väčšia je byť pánom!
A človek nad človeka u nás nemá práva,
Sväté naše heslo je, SLOBODA A SLÁVA!

Karpatskí Bohatieri
27.9.2020

Samotný text manifestu v umeleckom vyhotovení a zarámovaný bol počas obradu vystavený pod múrami hradu Sitno. Lídri spoločenstva na záver po vzore J. M. Hurbana vyzvali prítomných, aby sa stali členmi spolku miernosti a triezvosti, aby každý najprv oslobodil seba samého.

 

Povesť o sitnianskych rytieroch

Legenda hovorí o dvoch bratoch, synoch niekdajšieho hradného pána zo Sitna. Keď spočinul pán Sitna nadlho na lôžku a pochopil, že mu je smrteľnou posteľou, povolal k sebe oboch synov a tak ako bolo zvykom, majetok postúpil staršiemu synovi. Vyzval oboch aby svorne v jednote žili. Mladšiemu sa to však nepozdávalo, preto si na malom Sitne, na Sitniancoch, postavil vlastný hrad," priblížil legendu chatár zo Sitna Branislav Cengel.

Medzi bratmi sa strhli škriepky o to, kto je legitímnym pánom Sitna. Situácia sa vyhrotila počas poľovačky, keď si obe strany nárokovali na uloveného jeleňa. Šarvátka prešla do veľkej bitky. Pohanský kňaz sa ich snažil zmieriť, no nedarilo sa mu to. "Vtedy mocným hlasom zvolal a zaklial ich do sitnianskych skál. Tak sa doteraz traduje legenda, že sú sitnianski rytieri zakliati v týchto skalách. Každých sedem rokov sa skaly otvoria a jeden z rytierov zvolá: 'Už?' Ak mu nikto neodpovedá, tak vojde dovnútra a zase ďalších sedem rokov spia v týchto skalách," podotkol Cengel. S úsmevom dodal, že aj keď sa pohybuje v týchto končinách nejeden rok a všeličo už počul, zakliateho rytiera zatiaľ nie.

Do čias tureckých vojenských výbojov sa vracia zase legenda o Tatárskej lúke, ktorou prechádzajú turisti smerujúci na Sitno z Počúvadlianskeho jazera. "Legenda hovorí o tom, že keď Sitno aj celú Štiavnicu obliehali Turci a spolu s nimi chodili aj Tatári, tak nemohli pre bralá a opevnenie dobyť obyvateľov Sitna, a preto sa ich snažili vyhladovať," priblížil chatár. Okolo Sitna si rozložili tábor, hlavný stan mali na spomínanej lúke. Miestni však zobrali rozum do hrsti, z posledných zásob múky upiekli obrovský koláč. "Zhodili ho z brál na Tatársku lúku na znak toho, že majú ešte potravy dosť. Nepriateľ im uveril a odtiahol preč," dodal Cengel s tým, že aj keď sú tieto príbehy len legendami, Sitno je magickým miestom, ktoré má mnoho tajomstiev.

---

 

__

Bitka pri Lamači

Bitka pri Lamači sa odohrala 22. júla 1866. Bola záverečným vojenským stretom rakúskych a pruských vojsk v rakúsko-pruskej vojne v roku 1866 o nadvládu nad strednou Európou. Ukončenie vojny uzavretím prímeria bolo jednou z určujúcich udalostí neskoršieho rakúsko-uhorského vyrovnania, ku ktorému došlo v roku 1867.

Bitka pri Lamači

Prusko-Rakúska vojna

Rok 1866 znamenal pre habsburskú monarchiu pohromu. Pruský kráľ a vláda nemohli zniesť myšlienku, že hlavný vplyv v nemeckých krajinách má stále Rakúsko a jeho cisár. Vypukol spor medzi Pruskom a Rakúskom, lebo Prusko si neželalo, aby Rakúsko malo naďalej rozhodujúci vplyv v severonemeckých kniežatstvách. Diplomatický spor prerástol do krvavej vojny, ktorej vyvrcholením bola bitka pri Hradci Králové 3. júla 1866.

Tam bola rakúska armáda porazená. Padli tam aj mnohí uhorskí mládenci z dnešného Slovenska. Na strane rakúskej armády zahynulo v jediný deň viac ako 10.000 vojakov, asi 13.000 sa dostalo do zajatia. Víťazná pruská armáda rýchlo postupovala na Viedeň. Útočiaca pruská armáda prenasledovala časť porazených rakúskych jednotiek pozdĺž rieky Morava. 19. júla obsadila Malacky a o dva dni Stupavu. Prusi chceli dobyť Bratislavu, ktorá bola strategickým miestom. Prípadným úspechom v tejto operácii by si posilnili pozície v ďalšom útoku na Viedeň.

Rakúske jednotky vytvorili pred Bratislavou mohutný obranný val, rozprestierajúci sa od návršia Hrubý Pleš až po svahy Devínskej Kobyly. Silné delostrelectvo rozostavili pri Lamači a Dúbravke, aby chránilo prístupové cesty od Stupavy. Útok Prusov sa začal ráno 22. júla 1866 silnou delostreleckou paľbou na Dúbravku a Lamač. Medzitým sa ďalšie oddiely pokúsili o obchvat rakúskych obranných línií cez Kamzík. Napokon bol útok Prusov odrazený. Pred rozhodujúcim útokom Prusov na Bratislavu bolo uzavreté prímerie bojujúcich strán v Mikulove. Časť dediny Dúbravka bola zničená požiarom z vybuchnutých granátov. Okolo poludnia bolo uzavreté prímerie na päť dní. Medzitým už bolo na pruskej strane asi 100 padlých a ranených vojakov, na rakúskej strane ich bolo asi 600.

V tejto poslednej bitke rakúsko-pruskej vojny padlo niekoľko sto vojakov na jednej i druhej strane. Ich hroby sú roztrúsené v okolí Lamača, Dúbravky a po návrší Kamzíka. Mierové rokovania sa začali v Mikulove a pokračovali v Prahe, kde bol 23.8.1866 podpísaný mierový dokument. Pražským mierom sa Rakúsko zaviazalo, že sa úplne zrieka Nemecka a svojej nemeckej politiky vôbec. Muselo zaplatiť vojnovú kontribúciu 20 miliónov pruských toliarov. Výsledok vojny bol jedným z určujúcich faktorov neskoršieho rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867.

Vojakov rakúskej armády, ktorí padli pri Lamači, pochovali do spoločného hrobu na lamačskom cintoríne. Pri príležitosti 140. výročia tragickej udalosti dala mestská časť Bratislava-Lamač obnoviť pomník na ich hrobe. Na kamennom podstavci s neogotickou ornamentikou stojí liatinový stĺp v gotických formách s nádržkou na kvety približne v strede výšky. Aj ohrada okolo hrobu je zo železnej liatiny. Na tabuli, ktorá je vsadená do kamenného podstavca, je nemecký nápis: „Den am 22. Juli 1866 im Gefechte bei Blumenau gefallenen österreichischen Kriegern von den Bewohnern Pressburgs“ (Rakúskym bojovníkom padlým v bitke pri Blumenau - Lamači 22. júla 1866 od obyvateľov Prešporku). Nápis vyjadruje vďaku obyvateľstva mesta padlým vojakom, ktorí svojimi životmi zachránili mesto pred priamou vojenskou inváziou.

Pamätník bitky pri Lamači

Pamätník bitky pri Lamači

V lese nad Lamačom neďaleko kopca Klanec 347 m.n.m je postavený pamätník na bitku pri Lamači, ktorá prebehla 22. júla 1866 v rámci prusko - rakúskej vojny. Pamätník je vyhotovený z hrubo opracovaného kameňa, na čelnej strane je pripevnená nápisová doska s textom: „Pamätník – na počesť padlých 22. júla 1866. Bitka pri Lamači – konečná fáza Prusko – Rakúskej vojny“. Pomník bol obnovený v roku 1970. Pamätník je ohradený plotom z kovovej tyčoviny.
GPS - N48°11.507' E17°4.442'

Dobové bojové scény z Bitky pri Lamači

Každoročne si Lamačania a obyvatelia Bratislavy pripomínajú túto významnú etapu svojej histórie rekonštrukciou bitky pri Lamači, ktorú organizuje OZ BS 13/Stoh spolu s MiÚ mestskej časti Bratislava-Lamač. Podujatie sa organizuje ako spomienka na významnú historickú udalosť v dejinách Bratislavy a Slovenska.

Na lúke pred bratislavským krematóriom ožije vojenská história v záverečnej bitke prusko-rakúskej vojny z roku 1866. Neľútostný boj sa na severe Bratislavy medzi Lamačom a Záhorskou Bystricou znova rozpúta druhý októbrový víkend. Je veľa miest, kde sa bojovalo, no je málo miest, kde sa skončila vojna. Lamač k takým patrí. Bitka, ktorá ukončila vojnu medzi dvoma mocnosťami 19. storočia, sa tu odohrala 22. júla 1866. Hoci mali Prusi až päťnásobnú prevahu, v bitke, ktorá trvala približne sedem hodín, sa im rakúske vojská zlomiť nepodarilo. Rekonštrukcia historickej bitky z roku 1866 pripomína 152. výročie od ukončenia prusko-rakúskej vojny.

Rekonštrukcia historickej bitky pripomína záverečné vojenské stretnutie rakúskej a pruskej armády v roku 1866 pri Bratislave. Útočiaca pruská armáda prenasledovala časť porazených rakúskych jednotiek popri rieke Morava. 19. júla obsadila Malacky a o dva dni Stupavu. Rakúske jednotky vytvorili pred Bratislavou mohutný obranný val, rozprestierajúci sa od návršia Hrubý Pleš až po svahy Devínskej Kobyly. Silné delostrelectvo rozostavili pri Lamači a Dúbravke, aby chránilo prístupové cesty od Stupavy. Útok Prusov na rakúske vojská sa začal v ranných hodinách silnou delostreleckou paľbou na Dúbravku a Lamač. Medzitým sa ďalšie oddiely pokúsili o obchvat rakúskych obranných línií cez Kamzík. Bratislavu zachránil začiatok prímeria uzavretého v Mikulove.

Propagačný pochod vojenských historických jednotiek po Lamači na lúke pred krematóriom, kde sa rozloží vojenský dobový tábor a po celý deň čaká návštevníkov podujatia množstvo zaujímavých sprievodných programov pre deti i dospelých. Okolo poludnia budú zahájené komentované ukážky vojakov historických jednotiek. Rakúska, pruská, ale i saská pechota, rakúske delostrelectvo aj rakúska a pruská jazda predvedú dobové vojenské manévre.

Hlavná ukážka - dobová bojová scéna z Bitky pri Lamači za účasti pešiakov, delostrelcov i jazdcov a večerná rekonštrukcia bojov v živom obraze. Nasledujúci deň sa uskutoční pietny akt na na pamiatku padlým pred kostolom svätej Margity pri pomníku z prusko-rakúskej vojny roku 1866. Podpisom mierovej zmluvy v Prahe 23. augusta a vytýčením semarkačnej línie, ktorá prebiehala Záhorskou Bystricou, sa skončila prusko-rakúska vojna o nadvládu nad strednou Európou.